chov králikov

 

Farba, striebritosť, odtieň Veľkých svetlých striebritých je predmetom chovateľských diskusií odnepamäti. Napriek tomu ani teraz nie je medzi nami chovateľmi, ale ani posudzovatelia zďaleka jasno. Na niektorých výstavách sme nemohli byť spokojní s pomerne značným percentom králikov, ktorí boli viac Fs ako Vjs. Najpodstatnejšie je "celkový dojem" a ten by mal byť jednoznačný v rozlíšení týchto príbuzných plemien králikov. Ak si nie sme na prvý pohľad istí či pred nami stoja Vjs alebo Fs, nie je to určite v poriadku a taký králik by nemal byť hodnotený 94 a viac bodov, ako je niekedy možné vidieť. Základným a najmarkantnejším rozdielom Vss a Fs, ako môžeme vyčítať zo vzorkovníc napr nášho a európskeho (zahŕňajú obe plemená), švajčiarskeho (len Fs) alebo nemeckého (len HGrS) je rovnomernosť striebritosti. Vss má byť rovnomerne striebristý, s čo najviac podobným odtieňom striebritosti na motýliky a ušiach oproti telu. Tu však presvitá modrá farba podsady, farba na motýliky a ušiach teda nemôže byť teda absolútne rovnaká ako odtieň striebritosti na chrbte. Úplne svetlý, takmer biely motýlik alebo uši sú nežiaduce, pretože to by znamenalo veľmi svetlú podsadu (takmer bielu) nielen na týchto miestach. Fs je na prvý pohľad odlíšený veľmi výrazným motýlikom, tmavším odtieňom farby na ušiach, očných krúžkoch, koncoch končatín a pierko, kde všade vidíme presvecujúcu načiernenú farbu podsady v kontraste s odtieňom striebritosti na tele. U Fs by mala byť farba podsady intenzívnejšie, tmavo bridlicovo modrá, až načiernené (ak máme predstavu o farbe bridlice). Ak sa na výstave medzi Vjs objavia farebne typický Fs, musia dostať príslušné ocenenie - neklasifikované - farba pripomínajúce Fs, alebo 16 - 17 bodov na farbu a spravidla maximálne 8 bodov na podsadu. Ak sa niekomu takýto králik páči (a vôbec to nemám nikomu za zlé), môže sa Fs zaoberať, možnosti pre ich chov sú, vo vzorkovníka u nás je Fs už roky vedľa Vjs. Medzi Vjs však taký králik nemá čo robiť, tým menej očakávať úspech. Ak chceme podrobne analyzovať farbu Vjs, je potrebné opísať jednotlivé faktory, z ktorých sa skladá striebritost srsti tohto plemena: 1 / základ je daný svetle striebristými, prakticky bielymi konci krycích chlpov - osiníků (spodná časť je slabší a modrastá), ktoré početne veľmi výrazne prevažujú. Ak je tento základ tvorený krycími chlpmi šedými, vzniká matný odtieň a striebritost nie je tak pekná. 2 / do tejto základnej striebristé vrstvy presvitá modrá farba podsady, nemá mať čierny nádych, ten sa prejaví nežiaducim spôsobom aj na nose a ušiach. 3 / efekt striebritosti dotvárajú silné, čierne, lesklé, predĺženej pesíky o 1 cm nad rámec základných striebritost. Ideálne je týchto pesíkov asi 5 až 10 na ploche 1 cm štvorcový. Nedostatok alebo prebytok pesíkov je nežiaduce, rovnako tak ak sú nevýrazné, slabé alebo prehnuté - pokrútené. O počte a výraznosti pesíkov by bolo zaujímavé ďalej kvalifikovane diskutovať. 4 / odtieň farby na nose - motýliky a ušiach je formovaná vzhľadom k dĺžke chlpov inak, farba veľmi krátkej srsti vznikne premiešaním základné striebristé farby koncov krycej srsti s modrou farbou podsady. Nos a uši nemajú byť výrazné, začiernalé, mali by byť intenzívne postriebrené sa výrazným faktorom modrej farby podsady. Ani príliš svetlý motýlik a uši nie sú ideálne, sú bez striebritosti a bez podsady. Prefúkajte Ak srsť na motýliky (alebo v jeho tesnej blízkosti), mala by aj tu byť podsada modrá. Trochu inak je vytváraná farba na pierko, jednotlivé druhy zvierat nie sú tak výrazne odlíšené, ale aj tu sú v ideálnom prípade čierne pesíky. Takisto brucho nemôže mať úplne identický odtieň a postriebrení ako chrbát, prakticky tu schádza výrazné čierne pesíky a kryciu srsť je matnejší. V chove Veľkých svetlých striebritých hrá úlohu aj vkus a cit pre farby každého jednotlivého chovateľov a možno aj to je na tomto plemene a jeho chove tak pekné a zaujímavé. Miloslav Martinec Poznámka: Často nie je jasné rozlíšenie jednotlivých druhov chlpov v srsti králika. Chlpy podsadové - VLNIKA - najpočetnejšie a najjemnejšie, sila 10 - 16 mikrometrov, zvlnené, dlhé podľa plemena 20 až 40 mm. Chlpy krycej - osiníky - dlhé 25 až 50 mm, silné 20 - 40 um, v spodnej časti jemnejšie a zvlnené, v druhej polovici rovnaké sa silnejší špičkou, na jeden krycí chlp pripadá 30 - 40 chlpov podsadových. Pesíky - najdlhšia, dlhé 30 - 70 mm, silné 40 - 100 um, najmenej početné, veľmi lesklé - dreňový kanálik je vyplnený vzduchom, čo vytvára silný lesk.
 

 

Zdroj: klubová stránka Vss